„Ako môže samospráva alebo podnik prispieť k výzvam obehovej spoločnosti v ekonomike 4.0“
Projekt Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave v partnerstve s Republikovou úniou zamestnávateľov, spoločnosťou SEWA, a.s. a University for Green Development z Nórskeho kráľovstva „Výzvy obehovej spoločnosti v ekonomike 4.0“ po roku činnosti speje do finále. Tento projekt sa mohol uskutočniť vďaka finančnej podpore z Nórskych grantov v sume 158 865 € a je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu SR vo výške 28 035 €.
Jeho cieľom bolo v zmysle sloganu Nórskych grantových mechanizmov „Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe“, na jednej strane integrovať trvalo udržateľný rozvoj do vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom nasledujúcich hlavných atribútov:
· Reforma učebných osnov súčasných študijných programov;
· Rozvoj alebo aktualizácia jednotlivých špecializovaných vzdelávacích kurzov alebo modulov;
· Rozvoj alebo aktualizácia interdisciplinárnych kurzov na zabezpečenie prierezových zručností v oblastiach: digitálna gramotnosť, environmentálna gramotnosť, ekonomika 4.0.
Na strane druhej bolo cieľom Prispieť k integrácii nových pokrízových inovatívnych technológií do univerzitného vzdelania a odbornej prípravy.
Workshop tohto projektu, ktorý bol dňa 01.03.2024 organizovaný v meste Kežmarok sa zameriava na posilnenie súladu najnovších trendov vzdelávania s požiadavkami odbornej praxe, a to ako v oblasti verejného, tak aj podnikateľského sektora. Nesie názov: „Ako môže samospráva alebo podnik prispieť k výzvam obehovej spoločnosti v ekonomike 4.0“ a je zameraný na nasledovné kľúčové oblasti:
· Prechod z lineárnej ekonómie na obehové hospodárstvo
· Príspevok samospráv k obehovej spoločnosti
· Príspevok podnikateľského sektora k obehovej spoločnosti
· Potreby zamestnávateľov vo vzťahu ku kompetenciám absolventov vysokých škôl.
Projektový tím vytvoril rad odporúčaní a námetov ako zlepšiť pripravenosť absolventov študijného odboru Ekonómia a manažment na požiadavky praxe. Dnešným workshopom približujeme tieto inovatívne témy obehového hospodárstva aj na regionálnej úrovni v meste, ktoré sa už dlhodobo zapája do problematiky obehového hospodárstva a SMART cities, ktorým inšpiruje aj podnikateľský sektor vo svojom okolí. Počas workshopu vystúpia v diskusnej časti zástupcovia samosprávy, reprezentovaní primátorom mesta Kežmarok a starostom obce Malý Slavkov, a zástupcovia podnikateľského sektora reprezentovaní obchodným riaditeľom a členom predstavenstva Tatranských mliekarní, a.s. a konateľom spoločnosti Profi JM, s.r.o. Na workshope boli prítomní ako študenti, tak aj predstavitelia zainteresovaných strán ako lokálni podnikatelia, predstavitelia a zamestnanci miestnej štátnej správy a samosprávy. Z významných predstaviteľov regiónu prijali pozvanie a prišli na podujatie:
· Dušan Mašlonka – riaditeľ odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Kežmarok
· Ján Sýkora – riaditeľ Úradu práce Kežmarok
Počas workshopu, v rámci diskusnej časti vystúpili nasledovní zástupcovia verejného a podnikateľského sektora z regiónu Kežmarok a okolie:
· Ján Ferenčák – primátor mesta Kežmarok a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
· Ladislav Oravec – starosta obce Malý Slavkov
· Ján Husák – obchodný riaditeľ a člen predstavenstva Tatranských mliekarní, a.s.
· Jaroslav Marhevka – konateľ PROFI JM, s.r.o.
Workshop, na ktorom sa zúčastnilo viac než 40 účastníkov z menej rozvinutého regiónu Prešovského kraja bol rozdelený na tri časti. V tej prvej bol zástupcami VŠEM predstavený samotný projekt, jeho ciele a mechanizmus podpory. Druhá časť bola orientovaná na odborné prednášky, ktoré prezentovali doterajšie výsledky aktualizácie učebných materiálov a vzdelávacích osnov, prezentované odbornými expertmi projektového tímu, p. profesorom Kollárom a p. doktorom Rácikom. Následne tretia časť sústreďovala pozornosť na diskusiu pozvaných zástupcov praxe so zameraním na nasledovné oblasti:
· Aké skúsenosti má Vaša obec/mesto/podnik so zavádzaním inovácií v oblasti obehového hospodárstva?
· S akými výzvami ste sa stretli pri zavádzaní aktivít/inovácií v tejto oblasti?
· Aké očakávate aktuálne výzvy spojené s oblasťou obehového hospodárstva z Vašej odbornej perspektívy,?
· Aké kompetencie, vedomosti, zručnosti by ste v oblasti obehového hospodárstva očakávali o potenciálnych uchádzačov o zamestnanie vo Vašej organizácií?
· Kde majú vzdelávanie inštitúcie zamerať svoju pozornosť pri prispôsobení sa zmenám, ktoré prechod na obehové hospodárstvo prináša?
Diskusia bola podnietená aj otázkami z publika prostredníctvom inovatívneho nástroja slido. Na základe pozitívnych výsledkov tohto workshopu sme si v praxi overili záujem verejného i podnikateľského sektora o témy obehového hospodárstva prinášané do praxe prostredníctvom inovácií vo vysokoškolskom vzdelávaní.